Ako sa to začalo

12. února 2012 v 1:41 | ThinDustry |  Me & My Story
Ako sa to u mňa začalo. Ako som sa rozhodla prestať jesť.

Nepamätám sa, kedy som si prvý krát začala hľadať informácie o ana-diéte. Ale pamätám sa, kedy som sa plne rozhodla, že s ňou začnem. Bolo to 26. októbra 2011.
Samozrejme, predtým som skúsila kopu diét a "overených" pokusov ako sa zbaviť kíl, žiaľ, buď nastal jojo efekt, alebo keď sa mi zázrakom podarilo dostať na nejakú tú métu, tak som následne od šťastia vyjedla celú chladničku. A potom zase. A znova. A znova. Až raz váha ukazovala 82 kg.
Pamätám si ako som neveriaco zízala na to číslo. Rýchlo som pribehla k zrkadlu. A obzerala som si svoje telo. Vždy som vedela, že som tučná. Vlastne najtučnejšia z triedy. Ale na škole sú aj tučnejšie. Vždy som si našla výhovorku.
Rozmýšlala som, čo robiť. Cvičiť pravidelne bolo pre mňa nemožné, kvôli škole. Jesť menej som si nevedela predstaviť, bolo mi jasné, že by som na to nemala nervy. A diéta? Moja matka je v tomto profesionálny sabotér. Keby som jej zahlásila že idem napríklad na presný druh diéty, vysmiala by ma. Nie hneď, ale až keby videla, že diéta nemá účinky. A vždy keby som si dala niečo mimo jedálničku, smiala by sa a pýtala: "Tak čo? Už si skončila s diétou?" Hej. Skončila.
Teda keď som všetky tieto možnosti vylúčila, ostala len jedna. Vyvolať dávenie. Zvracať.
Skúsila som to prvý krát a išlo to. Počula som, že niektoré baby s tým majú problém, ja však nie. Postupom času, som úplne prestala chodiť na školské obedy a dávila som len doma po večeri. Neskôr som sa už tak bála večere, že som zjedla minimum, len aby som nemusela dáviť. A kilá išli dolu.
Keď som na váhe uvidela 77 kg, začala som skákať tri metre päťdesiat. A povedala som si, že to by chcelo odmenu. Otvorila som chladničku a nejaké chudnutie mi úplne odplávalo z hlavy.
V tom čase sa na ana-diétovanie dala ségra mojej najlepšej kamošky. Dlhší čas sme sa nevideli, ale keď som ju zbadala, skoro mi padla sánka. Bacuľatú tváričku vystriedali vystupujúce lícne kosti. Bolo to ako zázrak, ale bolo mi jasné, že čosi nie je v poriadku. Opýtala som sa na to mojej kamošky a tá povedala, že jej sestra za celý deň zje jeden toast. Nič viac. A dokonca každý štvrtok má pôstny deň a vtedy neje nič.
Vtedy som si nevedela predstaviť ako človek môže dobrovoľne hladovať. Dokonca mi bolo jej sestry ľúto.
Potom som na to postupne zabudla. Veď štíhla som mohla byť kedykoľvek kedy som to potrebovala, ale vtedy som to tak súrne nepotrebovala. Výhovorky, výhovorky, až raz...
83,6 kg.
To musí byť chyba. Ešte raz.
83,6 kg.
DO PRDELE. D-O-P-R-D-E-L-E!!
Bola som tak zúfalá, že som si sadla na zem do kúpeľne a rozmýšlala som ako sa vyvliecť z tohto bludného kruhu.
Po škole som rýchlo sadla za počítač a začala googliť. Všetko čo ma napadlo. Potom som si spomenula na kamoškinu sestru a aj na moju spolužiačku, ktorá za krátky čas schudla priam kúzelne.
Vedela som, že ak chcem byť štíhla a nejesť, budem musieť byť pevne rozhodnutá. Takže som si založila zošit, kde som si zapisovala všetky výroky, rady, typy a lepila rôzne motivujúce obrázky (thinspo).
Takže 26. októbra som sa úplne rozhodla, že začnem.
Pamätám si môj prvý deň kedy som NIČ nejedla. Prvý pôstny deň. Ešte sme mali aj telesnú, takže na konci dňa som bola tak hotová, ale tak šťastná. Prvý raz som mala taký silný euforický stav. Prvý krát som bola skutočne šťastná. A bolo to vidno aj na váhe.
Preliezla som všetky pro-ana stránky, blogy, obrázky a videá. Nie tie po slovensky, ale hlavne tie anglické. A všetky som si zapísovala a lepila do svojej "ANA-biblie". Všetko, čo som našla.
Už som NEMOHLA byť tučná. Už som NEMOHLA priberať. Už nikdy.
Dala som si prvý testujúci mesiac, aby som zistila, či do toho idem. Mesiac prešiel, tuk odchádzal a ja som bola rozhodnutá. Idem do toho.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ajul@ Ajul@ | E-mail | Web | 14. února 2012 v 17:52 | Reagovat

:-(  :-(  :-(  :-(

2 thindustry thindustry | Web | 14. února 2012 v 18:17 | Reagovat

[1]:  ??

3 Holly Holly | Web | 17. února 2012 v 20:06 | Reagovat

To je úžasný příběh a ještě víc tím, jak je pravdivý. Jsem ráda, že jsi přestala se zvracením, protože to ničí člověka mnohem víc, než půst.
Držím palce i nadále!!! :-)

4 Holly Holly | Web | 17. února 2012 v 20:14 | Reagovat

[3]: Proboha, já zase blbnu, tohle jsem napsat nechtěla. Tákže oprava:

To je úžasný příběh a ještě víc tím, jak je pravdivý. Taky občas zvracím, většinou tak, jako všichni - když mě donutí jíst. Dělám to ale nerada, strašně nerada...
Držím palce i nadále!!! :-)

5 lauraadiefuchs lauraadiefuchs | E-mail | Web | 25. března 2012 v 13:36 | Reagovat

Musím říct, že jsem fakt ráda, že jedna konečně tlustá holka chce hubnout. myslím to že naše počatěční váhy jsou identické ... :// Taky bych chtěla něco dělat ale nevím co. Nemohla bys mi dát nějaký tip pro začátečnici? ^^

6 Drew. Drew. | Web | 19. května 2012 v 14:31 | Reagovat

Neblázněte ! :D bože vždyt každá holka at už má 100 nebo 3é kg je krásná a navíc - pokud to děláš kvuli klukovi tak kluk má raši když na něco šáhne než když tam je jenom kost a nic :/ :)

7 Majka Majka | 28. srpna 2012 v 23:37 | Reagovat

Ahojte, som rada, že som navštívila túto stránku rpetoze sa uz mesiac snazims ta anorektockou ale nikdy mi to nevyslo. Meriam 167 cm a vazim hroznych 67 kg. Skúsila som už rôzne diéty ale nič nezaberalo. Stať sa anorektičkou soms arozhodla vo chvýli ked mi moja babka povedala, že mam hrozne velky zadok. Dúfam, že na tejto stránke nájdem podporu a pomoc. :-)  ;-)

8 thindustry thindustry | E-mail | Web | 29. srpna 2012 v 20:57 | Reagovat

[7]:  Ahoj Majka ^_^ no tak ťa vítam.. aj mne toto matka stále hovorila :D dúfam, že keď sa vrátim s z dovolenky tak tu zopár článkov pribudne :) veľa šťastia !!

9 katka n katka n | 29. prosince 2013 v 21:25 | Reagovat

Waw...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama