Ja, víkend a MIA

13. února 2012 v 18:16 | ThinDustry |  Me & My Story
Ako som začala s bulímiou.
Nechcem skončiť, lebo v krízových situáciách ma vždy zachráni.
Od MIE neupustím.^__^
Takže je zbytočné ma prehovárať. Šetrite čas.

To ako som začínala s MIOU (bulímiou) som už písala. Teraz by som sa radšej sústredila na celý ten priebeh. :)
Nevidela som v tom východisko len z mojej vzrastajúcej hmotnosti, ale aj z rodinných a školských problémov. Mama s otcom mi nadávali, že sa dostatočne neučím a krstná za to, že sa dostatočne jazykovo nevzdelávam (konkrétne že neviem dobre francúzsky). Ešte k tomu mi všetci dohovárali ohľadom vysokej školy a ja som myslela, že sa zabijem.
Ale spolu s jedlom zo mňa odchádzal všetok stres a trápenie, ale nemôžem povedať, že by som na to bola priam hrdá. Robila som to pre to, lebo som chcela (aj chcem) byť milovaná.
Neskôr som sa jedlu aj vyhýbala, lebo som trochu mala strach z toho, čo sa zo mňa stáva.
Potom som začala s ANOU a vždy, keď ma naši donútili jesť, zachraňovala ma MIA. Po každom spoločnom obede som sa odpratala na záchod, niekedy na 5 minút, niekedy na polhodinu.
Prišla som na to, ktoré jedla idú von ľahšie a ktorým sa vyhýbať, dokonca počas večere vypijem aj liter vody, len aby to šlo ľahšie von. Zo žuvania ma vždy až bolí sánka. :)
Teraz si už aj dokážem vyvolať zvracanie aj sama od seba, bez kefky, bez pera. Prsty som nikdy nepoužila!! Proste sa nahnem cez misu a je to vonku. :)
Keď ma partia vytiahla do McDonald's, zavrela som sa do kabínky a nehlučne zo seba dostala všetko, čo som zjedla.
Všetko.
Mala som chuť sa niekomu vyspovedať, ale vtedy nebolo komu a už tak som sa cítila dosť hlúpo, ale radosť pocitu prázdnoty po tom bola silnejšia.
Občas mi až slzili oči z toho, ako som v predklone, nohy som mala stŕpnuté, bolela mi hlava, ALE - váha išla dolu!!
Okrem toho som nemala žiaden problém s hrdlom, naučila som sa narábať s kefkou tak, aby som si nepoškodila hrdlo. Ten pohyb som sa naučila už automaticky. Akási moja technika. :)
Zlá vec bola, že som míňala peniaze za jedlo, čo skončilo v záchode. Ale krása niečo stojí! Zase rodičia doplácali na litre vody, ktoré pretiekli vodovodným kohútikom. Vodu som mala pustenú, lebo som sa bála, že by ma niekto počul.
Od MIE som nikdy úplne neupustila, lebo ma zachraňuje počas dovolenky, lyžovačky a víkendov u babky. :)


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 natalinka natalinka | Web | 13. února 2012 v 18:48 | Reagovat

ty jo, obdivuju tě, já když jsem občas byla zvracet, tak jsem se bála, že mě uslyší. hele, můžu mít trochu trapnou otázku, jak jsi to dělala potichu?

2 Thindustry Thindustry | E-mail | Web | 13. února 2012 v 18:58 | Reagovat

[1]: Nie je to trápna otázka :) No, v prvom rade sa na to psychicky priprav ^^ keď ťa to bude deptať, potichu to nebude. Potom sa snaž nevydávať zvuky (pre istotu si zapni sprchu a tvár sa, že sa sprchuješ) :)a hlavne tréning :) potom to už pôjde ľahko!! ^^

3 mynewbestfriendana mynewbestfriendana | Web | 13. února 2012 v 19:17 | Reagovat

máš nějaký tipy na lepší zvracení??? mě to jde vždycky blbě..:( ráda spřátelím,jdu si tě přidat:)

4 Thindustry Thindustry | E-mail | Web | 13. února 2012 v 19:41 | Reagovat

[3]: Áno mám ^^ Tak idem ich spísať, budem sa snažiť ponáhľať, aby  tu boli ešte dnes večer :)

5 Holly Holly | Web | 17. února 2012 v 20:21 | Reagovat

Já strašně nerada zvracím. Vždycky se bojím, že mě někdo uslyší, i když se snažím být potichu a vždycky si pustím sprchu. Pokaždé, když to dělám, tak se rozrečím. Normálně nebrečím, ale u zvracení se rozbulím jako malý dítě...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama