17/06/2012 Nedeľa - Keď mám depky

17. června 2012 v 22:08 | ThinDustry |  Me & My Story
Ahojte hviezdičky!! ~

Jedálniček sem ani nedávam.. hanba najväčšia :(

Odvčera mám náááádhernú depku :(
Išla som si večer o 22 umyť vlasy a keďže som sa už vyzliekla, zmyslela som si, že sa odvážim. Áno, ja viem - blbosť vážiť sa večer a áno ja viem - blbosť vážiť sa po tom, čo som niečo zjedla. Ale ľudská zvedavosť je zákerná a urobila som to. :(
66.2kg
FUJ!!FUJ!! Cítila som sa jak nechutná krava, v sprche som bola asi hodinu, aby som to zo seba zmyla a v izbe som si na stehná napatlala asi kilo gélu proti celulitíde - ani neviem na čo to bolo dobré.
Potom som si ľahla a na svoje obľúbené songy som vôbec nemala chuť - namiesto toho som si pustila pesničky dokonalé na depresiu a začala som plakať.

A už sa to vlieklo.

Už som neplakala len preto, že som pribrala a že som tlsté prasa a pod. Už som plakala aj preto, že som bola taká NAIVNÁ a myslela som si, že môžem pár dní byť šťastná a jesť proste ako sa mi zachce... bez preháňadiel a bez MIE.
Plakala som, lebo som si myslela, že v mojom okolí sú ľudia, pre ktorých som niečo viac ako dievča, ktorému sa dá iba akurát tak vyplakať na ramienko - že napíšu, zavolajú, spomenú si... ale na to som príliš tučná a škaredá. Radšej nech ma všetci ignorujú. Nech si nepripadám tak šeredne.
Plakala som nad tým aká som slabá, že nadokážem to, čo si zaumienim, že si nezaslúžim to, čo mám, no že sa toho neviem ani vzdať.
Plakala som kvôli každej volovine, ktorú som urobila a kvôli každej veci čo som niekomu, HOCIKOMU, povedala.
Plakala som kvôli každému človeku, ktorý mi chýbal a ktorému som ublížila, ktorému som chcela mať pri sebe a povedať ako ma to všetko mrzí. Poprosiť ho, poprosiť o láskavosť, nech mi vynadá, za to aká som neschopná, naivná, že nič nespravím na 100% a nie dosť dobre.. za to že sama nie som dosť dobrá na to, aby som ho vlastne poznala alebo sa s ním čo i len rozprávala. Za falošný úsmev a masku, ktorú nosím, za nepravdy a klamstvá, ktoré sa sypú z mojich úst.
Nezaslúži si takto ani existovať.

Najskôr spolužiačka mala pravdu - som pesimistická a neverím si. :(
No ja už proste nevládzem. Nevládzem klamať samú seba a tváriť sa, že som v poriadku. Nie som. Nemôžem povedať že mi niekto psychicky ublížil, ale aj tak som psychicky zdeptaná a ľahostajná ku všetkému. Nevládzem už riešiť svoje problémy. No našťastie nevládzem už ani jesť.
Možno tento emocionálny výlev budem neskôr ľutovať, no aspoň som si to uvedomila a môžem sa sústrediť na to, čo je podstané - byť chudučká a ľahučná ako víla a jemná ako porcelánová bábika.
Nech nemusím po svete chodiť so sklonenou hlavou a pri najhoršom sa môžem schovať do rohu postele, potichu počúvať hudbu a tváriť sa, že neexistujem, lebo si budem istá, že ma nikto nevidí.

Tak teda dobrú noc, odchádzam so svojou depresívnou náladou, no zas o čosi múdrejšia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 everlasting-light everlasting-light | Web | 21. června 2012 v 8:28 | Reagovat

jednou jsem tak taky brečela, vzpomněla jsem si na všechno co jsem udělala špatně, bylo to hrozný...ale ty zhubneš!!! a minimálně jedna věc se zlepší a bude ti líp, budeš hlavně sebevědomnější a to člověku pomůže snad nejvíc

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama