Prosinec 2012

Too heavy to fly...

17. prosince 2012 v 0:32 | ThinDustry |  Moje jedálničky
Ahojte, rusalky!!

Takže nejdem to zas posrala a fňukať nad sebou, lebo tam všetky robíme chybu. A preto tento článok zameriam na niečo iné, hlavné je, aby som vás podporila.. :*

Ako ste si už všetky určite všimli, teda aspoň dúfam, Vianoce už sú za dverami a stavím sa, že vaše stoly sú už zapratané medovníkmi, pekníčkami a koláčikmi.. PROSÍM VÁS. Nepanikárte. To je to najhoršie, čo môžte spraviť. ;)

Bude to chcieť pevnejšie nervy, no či si k sebe zavoláte na pomoc ANU alebo MIU, hlavne si nenechajte pokaziť sviatky! Všetko sa dá, tak sa nevzdávajte bez boja! Vianoce sú raz do roka, to nás nezabije a okrem toho, som si istá, že ste na toľko silné, aby ste to zvládli!! :* ;)

I 2ove You!

Good Luck & STAY STRONG



Po dlhšom čase...

4. prosince 2012 v 22:20 | ThinDustry |  Moje jedálničky
Hello, beauties!!

Tak sa zase ozývam.
A som v koncoch.
Predtým v októbri som sem nepísala, lebo sme mali priebežné testy. To som fakt nestíhala, ospravedlňujem sa...

No potom v novebri.. ten sa celý posral. A teraz nemyslím v jedle.
Aby som vám ujasnila jednu vec, ktorú som sem predtým nepísala: Už pol roka som bola čistá. Teda lepšie povedané, nerezala som sa. (žiletkou, nožnicami, no proste tak..)
Potom sa čosi posralo a ja som sa pohádala s jedným veľmi dobrým kamarátom. Poznáme sa už od detstva, je pre mňa ako starší brat... proste neviem, či pre mňa bude ešte niekto znamenať toľko čo on.
Nechcem rozoberať detaily, ale spravila som to znova. Ľavú ruku som si poznačila úplne "krásne"...
Myslela som si, že to prestalo, no potom som dostala také depresie, že som 3 dni nespala. Ale teraz vážne. Ja som vôbec nespala.. Len som plakala, ale zavrieť oči som nedokázala, pretože som sa bála, že sa mi zastaví srdce a umriem..

V tej posledný deň som šla zas do kúpelne a zase som zobrala do ruky žiletku...
Potom, keď som už nevedela rozoznať vlastnú ruku, prišlo mi strašne nevoľno. Nevedela som z čoho, veď som skoro nič nejedla.. Strašne sa mi točila hlava, úplne sa mi zahmlelo pred očami...
Z posledných síl som sa ešte zložila na malý koberček pod umývadlo a odpadla som... neviem presne na koľko, ale nie na moc dlho.

Keď som sa zobudila, okolo ľavej ruky som mala kaluž krvi, takže som to musela celé poupratovať, ale hlavne zastaviť krvácaie, vydenzifikovať, obiazať to a ... tak.
Nemusím hovoriť ako to štípalo, ale bolo to uvoľňujúce. Oslobodenie od existencie, záchrana, droga.

No po tomto zážitku mnou otriaslo. Nechcela som umrieť a začala som jesť. Nie veľa, no aj tak mi váha stúpla o 1kg. Aj keď ten pocit na zemi bol ako extáza, ja som chcela ďalej žiť...!!
Zjedla som to, čo mi bolo ponúkané, aj keď som nechcela, proste som sa zľakla a bolo... Celý tento zážitok ma donútil zamyslieť sa, čo vlastne chcem.

Teraz si nemyslite, že chcem prestať chudnúť!! Ani náhodou.. :D
Už mi to chýba a hlavne cítim, že som viac a viac nešťastná, keď priberám. Lenže je tu jeden problém.
Do 21. 1. 2013 mám skúškové obdobie a som fakt vyťažená, čo sa týka školy. Takže neviem ako budem stíhať prispievať, no budem sa snažiť. Tak aspoň raz do týždňa, keď budem na chate, aleb vo Švajčiarsku, dám vám vedieť.

Držte mi palce, aj ja vám :****

Good luck and STAY STRONG!!